VI. kapitola

¹Videl som: Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: Poď! ²I pozrel som, a hľa, biely kôň a Ten, čo sedel na ňom, mal luk, dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby zvíťazil.

³A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: Poď! ⁴A vyšiel iný, červený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom vraždili. Dostal veľký meč.

⁵A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: Poď! I pozrel som, a hľa, čierny kôň, a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. ⁶Spomedzi štyroch bytostí počul som volať hlas: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; oleju však a vínu neškoď!

⁷A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti volať: Poď! ⁸I pozrel som, a hľa, plavý kôň, a ten, čo sedel na ňom, nazýval sa smrť a za ním šlo podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme, aby zabíjali mečom, hladom, morom a divou zemskou zverou.

⁹A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zamordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré vydávali, ¹⁰a kričali mohutným hlasom: Vládca svätý a pravý, dokedy nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na obyvateľoch zeme? ¹¹A každý dostal biele rúcho a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, až doplnia mieru aj ich spolu služobníci a bratia, ktorí majú byť zamordovaní ako oni.

¹²A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina a mesiac bol celý ako krv; ¹³hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy; ¹⁴nebo sa rozostúpilo ako zvinutá kniha a všetky vrchy a všetky ostrovy sa pohli z miesta. ¹⁵Zemskí králi a veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocní a všetci otroci, aj slobodní sa skryli do jaskýň a medzi bralá vrchov ¹⁶a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým, ¹⁷lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí?